Výber vlády prostredníctvom volieb
Dnes sú nám politické elity vyberané pomocou (drahého a neustáleho kolotoča) volieb. Berieme to ako samozrejmosť, ale je toto naozaj mechanizmus, pri ktorom sa k moci a k spravovaniu štátu dostanú tí najpovolanejší.
Dotknime sa dvoch bodov. Schopnosti a charakteru. Stáva sa víťazom vo voľbach ten najschopnejší? Najcharakternejší? Skôr nie, pričasto víťazia tí, čo majú najširšie lakte, dokážu najviac nasľubovať, dokážu manipulovať, alebo majú peniaze na kampaň (prípadne majú bohatých sponzorov)
Títo ľudia stúpajú v straníckom rebríčku a rastú politicky často vďaka svojim širokým lakťom, ctižiadosti a túžbe po moci, úspechu a sláve. A my naivne čakáme, že sa to náhle zmení a po zvolení sa títo ľudia obrátia, a začnu myslieť a konať obetavo, nezištne, pre celospoločenské blaho? V tomto ma dedičstvo v monarchii výhodu, lebo sú tam neni zvýhodnení tí najctižiadostivejší, tí s najširšími lakťami, Ale všeobecne známy algoritmus určuje, kto má vládnuť. Takže sa môze stať, že k moci sa dostane nielen múdry a charakterný človek, ale i to, že bude pracovať pre dobro krajiny. Môže sa to stať vo volenej politike? Môže, ale len ťažko bude čestný človek tam stúpať po rebríčku, k moci- bez iintrík, demagogie, populizmu, lží a neúprimných sľubov, bez peňazí na kampaň, ktoré mu poskytnú napríklad finančné skupiny, bez výstredného správania, ktoré by na neho upriamilo pozornosť médii a verejnosti, a ktoré by ho dostalo do povedomia voličov. Aj tak klesá úroveň politiky a bulvarizuje sa.
Každý má právo voliť a byť volený, ale ak nemáte za sebou média a moc peňazí, tak skončíte iba ak v radoch voličov, nahovárajúcich si, že máte možnosť niečo zmeniť. Slabá útecha, tak kde rozhoduje väčšina, je vám pocit víťazstva doprianý, iba ak ste na správnej strane. Je tomu tak len preto, kde ste, že patríte k väčšine, nie preto, aký máte názor. Dajú vám vo voľbách 5-6 strán, ktoré majú šancu sa dostať do parlamentu, a vy si vyberajte z ponuky. Tí, čo nemajú peniaze na volebnú kauciu alebo sa boja volebného vysledku, ktorý by ich o ňu pripravil, radšej nekandidujú.
Otázka je, čo s tým robiť. Bude sa s tým dať len ťažko hýbať, ak verejnosť nezačne žiadať zmenu. Zabehnuté strany sa budú brániť všetkému, čo by ich mohlo ohroziť, média sa budú báť straty vplyvu.
Uvidíme, kam nás táto ilúzia, že volby sú najlepším systémom výberu politikov, dovedie, a akých politikov nám prinesie.Myslím, že už teraz máme (striedavo) slzy a zábavu isté...