Patriarchát

Zo Západu nám tu širia nové, cudzie pohľady na rodinu a vzťah muža a ženy. Poučujú nás o rodovej rovnosti, o rovných príležitostiach a podobných cudzáckych novinkách.

V našej kultúre ale rovnosť neexistuje, je tradične hierarchická, a to platí i pre vzťah muža a ženy. Tak ako kráľovi prináleží autorita v štáte, tak mužovi prináleží autorita v rodine. Nie pre jeho vlastné dobro, ale predovšetkým pre dobro rodiny, aby ju chránil, viedol, a obetoval sa za ňu. Rola hlavy rodiny je odleskom postavenie monarchu v spoločnosti.

Tak ako ľudia, dediny a rody sa utiekajú ku kráľovi a jeho družine, tak žena vzhliada k svojmu mužovi. A ten si musí byť vedomí svojej role, ktorá mu právom prináleží. Teda jeho osoba musí ísť zvyšku rodine príkladom vo vyrovnanosti, umiernenosti, obetavosti a zmyslu pre česť, musí byť preniknutý pokorou a sebadisciplínou. Iba tak dokáže muž naplniť svoje vznešené poslanie.

Preto je potrebná i výchova k patriarchátu, u mužov, ale i u dievčat. Pokiaľ nebudeme chlapcov vychovávať k úcte k autorite, k pokore k prirodzeným autoritám a k bázni, tak nikdy nebudú vedieť správne uplatňovať vlastnú autoritu, ale stanú sa buď slabými, nezodpovednými, alebo tyranmi. Nenaučia sa vážiť si ženy, brať ich také aké sú, a nenaučia sa byť ženám oporou. Pokiaľ ich nenaučíme zodpovednosti, zmyslu pre povinnosť, sebadisciplíne a správnemu postoju k práci, nikdy nebudú schopní zaujať miesto, ktoré im prináleží a plniť poslanie, ktoré im bolo dané. Ak sa nám to nepodarí, tak muži nebudú nikdy spokojní, a ani ženy nebudú s takým stavom vnútorne spokojné, a hlavne bude to na ujmu rodine, a celej spoločnosti.

Teda spoločnosť i rodina u nás musia byť usporiadané harmonicky, zodpovedne a hierarchicky, nemožno robiť experimenty, ani na rodine, ani na spoločnosti.