Potrebujeme kráľa?

02.01.2014 11:29

Majú ľuďia na Slovensko citovú, emotívnu potrebu kráľa? Som presvedčený, že áno. My kráľa chceme! My kráľa potrebujeme! Zbavili nás kráľa a urobili z nás siroty, bez vládcu sme ako deti bez milujúceho a starostlivého otca.

Zaviedli nám na Slovensku cudziu formu vlády, zo Západu, americkú republikánsku demokraciu, snáď sme ju i rozumom akceptovali poniektorí. V školách nás učia vernosti systému, média nás vedú k nej. Sme neustále prevychovávaní. Ale vnútorne sme sa nezriekli kráľa. Nenaučili sme sa milovať demokratických politikov. Naopak, akosi vnútorne cítime stále vernosť vládcovi, a našich demokraticky zvolených politikov vnímame ako tých, čo zaberajú miesto, ktoré im nepatrí a nemôže patriť. Nikdy sme sa nenaučili milovať našich politikov, ba často si ich ani nevážime. Stále vnútorne odmietame systém zo Západu.

Naši predkovia, s bázňou, úctou a láskou padali na kolená ped svojim vládcom. Pred ktorým politikom padneme na kolená my, dnes? Pred žiadnym, lebo vieme, že žiaden nie je patriarchálnym otcom nás všetkých, našou súčasťou, niekym hore. Symbolom suverenity štátu.

Tak ako každý človek túži po otcovi, milujúcom a starostlivom, a každý potrebuje otca, spravodlivého, obetavého a pracovitého, tak i náš ľud túži po kráľovi- otcovi, ktorý by bol ochraňujúcim patriarchom, strážcom spravodlivosti, ochrancom bezbranných, symbolom štátu, a tým, čo udržiava poriadok sveta a jeho nemennosť.

Moderný štát, jeho západnú teoretickú predstavu, si naši ľudia nikdy neosvojili, lebo pre nich je dôležitý osobný vzťah. Abstraktné a neosobné formy, úradnícky aparát, politické strany a parlamentné mašinérie, štát ako chladný a anonymný systém. To je príliš cudzie nášmu človeku, ktorý potrebuje predovšetkým osobný vzťah k inému človeku, a nie k bezduchému aparátu, anonymnému systému, či nejakým abstraktným ideám, a cudzím mechanizmom.

Práve kráľ ako človek z mäsa a kostí, ako niekto, kto je zaradený do vzťahu s nami, priam otcovského vzťahu, túto potrebu dokonale spĺňa, jeho miesto v štáte je tak prirodzené, ako miesto otca, či starého otca v rodine.