Radoslav Procházka a ALFA

Ľavicový volič hladá svojho záchrancu, podobne i pravicový volič u nás hľadá svojho ,,spasiteľa". Kým ľavicový volič si prešiel podporou Ľuptáka, Mečiara, Fica, pravicový tiež naivne hľadá. Teraz myslím ten dobre známy typ ,,intelektuálneho" pravicového voliča. Sem-tam mu vystúpi hore nejaká nádejná hviezda. Niekto férový, neskorumpovaný, technokratický, či originálny mysliteľ, s premúdrelými riešeniami na všetko, či nejaký správny intelektuálny snob. A on, tento volič,  sa upne na neho, s pocitom, že Slovensko je zachránené.

Snáď niekto ako Radičová, niekto ako Žitňanská z SDKU, niekto ako Richard Sulík?

A potom príde to, vždy sa tak smutne opakujúce vytriezvenie, keď keď tento typ pravicového intelektuála zistí, že svet sa netočí okolo kaviarničky, kde sa schádzajú slovenskí ,,intelektuáli", ani že časopis .týždeň nevyjadruje názory väčšiny ľudí v tejto krajine, ba skôr zanedbateľnej menšiny.

A zrazu zistí, že s promilovou podporou sa Slovensko nezmení. Potom zostane ten sebatrýznivý pocit, že sme Slovensko mohli zachrániť, ale opäť sme prehrali. Hríb bude mať námet na ďalšie ,,depresívne" Lampy a svet pôjde ďalej.

Dnes mám pocit, že viacerí opäť hľadajú niekoho takého, do koho vložia svoje, už toľko krát sklamané nádeje. A poniektorí ho možno našli v osobe Rada Procházku.

Pán Procházka na mňa nepôsobí dobre, práve naopak. Neviem vôbec, čo na ňom, ako prezidentskom kandidátovi,   by ma malo osloviť. Jeho životnom príbehu, či spôsobe komunikácie, alebo snáď jeho charizma? Neviem, ale to je len môj bezvýznamný pocit.

Ale, buďme vecní, a pozrime na jeho program Alfa. Ako ho vnímam, ako monarchista a človek, čo žije na Slovensku?

Program Alfa je podľa mňa pre Slovensko nezaujímavý, miestami nebezpečný, a nič neriešiaci. Mám pocit, že len vyvoláva plané nádeje. Pán Procházka správne menuje mnohé problémy, od vysokých daní, po neefektívne nakladanie s verejnými prostriedkami. Ale to snáď vieme všetci, nie každy to vie pomenovať, ale to sú postoje, všeobecne zdielané väčšinou. Pán Procházka neobjavil Ameriku. A riešenia, ponúkané p. Procházkom?

Vraj obmedzenie zadlžovania na volebné cykly.  Chceli demokraciu a teraz by ju radi ústavne obmedzovali, lebo ľudia a ani demokratickí politici, u nás, ani v zahraničí nie sú schopní zvládnuť ani základnú vec, ako to, že sa nedá ísť každý rok do väčších dlhov?

Návrh je ale nezmyslom, podľa mňa. Vláda niekedy sa musí i zadĺžiť. A tiež, nie  je zadĺženie, ako zadĺženie, aj človek si dnes, žial, niekedy musí zobrať hypotéku, musí niekedy požičať na vzdelanie, na auto, ktoré napríklad potrebuje kvôli práci. Môže si požičať na rozbeh podnikania. Na kúpu výrobných prostriedkov.

Takisto si ale človek môže požičať i na nepotrebné nezmysly, či na spotrebu, na konzum.

Takisto to je so štátom. Ten sa môže dostať do rôznych situácii, do vojny, môžu ho zasiahnúť prírodné katastrofy, dopadnúť naň zahraničné vplyvy. Pán Radoslav Prochazka si snáď myslí, že celý svet sa bude zrazu riadiť podľa slovenských volebných cyklov? Snáď si agresor povie:,,Počkajme, teraz Slovensku končí vláda, budu volby, nemôžu prekročiť deficit, tak ich nenapadneme našou armádou, lebo by si nemohli ani požičať na vyzbrojenie, počkáme pár mesiacov, potom ich napadneme, aj to len na štyri mesiace, aby následne stihli do nových volieb vyrovnať rozpočet". Naozaj tragikomická predstava.

Teoretizovanie je jedna vec, avšak realita a reálna diskusia sa musí opierať o históriu, skúsenoťi a znalosť minulosti, o tradície a zvyky predkov, ich prax a múdrosť a skúsenosť.

A aké je teda riešenie? Keď teda demokratickí politici nie sú (a nielen u nás, ale ako vidieť, skoro všade na svete) schopní a ochotní zastaviť zadlžovanie štátu?

Odpveď a skúsenosť predkov nám ukazuje odpoveď na tento problém- monarchiu. Monarcha nevládne na štvorročné cykly, a tak dlhy, čo si narobí, musí i splácať, a preto si nepožičiava s takou vervou, ako naši politici, a, keď si aj požičiava, tak iba keď to je nevyhnutné, alebo potrebné. Na riešenie nečakaných udalostí, prípadne nevyhnutné rekonštrukcie krajiny.  Zároveň po ňom nastúpi na trón jeho syn, a žiaden rodič nemá potrebu úmyselne zanechať svojim deťom dlhy.

Takže by som sa radšej inšpiroval skúsenosťami predkov so správou štátu, než nejakými abstraktnými, možno ani empiricky neoverenými technokratickými riešeniami.

Pán Prochazka navrhuje profesionalizáciu štátnej správy. To už navrhovalo toľko ľudí, a ako to dopadlo. Každá strana a politici si chcú uplatňovať vplyv, lebo okolo seba si musia vytvárať klientské vzťahy, kvôli vlastnému prežitiu, ekonomickému, mocenskému a politickému.

Tu opäť pomôže len návrat ducha hierarchie, zmyslu pre povinnosť a autority. Jedine monarcha dokáže profesionalizovať verejnú a štátnu správu, lebo vládca sa necíti ohrozený, ani šikovnými, ani slušnými ľuďmi, jeho moc je nespochybniteľná, nemá potrebu si budovať neefektívne a na štáte parazitujúce štruktúry, a  menovať všade neschopných ľudí,  svojích straníckych známych a prehnane politizovať správu štátu.

Takisto sa mi zdá, že p. Procházka len hovorí, na čo majú ľudia nárok, a nepriamo znižuje  autoritu štátu. Štát musí byť efektívnejší, to nie je objav Ameriky, ale takým sa nestane len tým, že budeme kritizovať a z občanov robiť autority. Tu akoby sa prevracala hierarchia.

Nebezpečne vnímam slová o adresnej a vymožiteľnej zodpovednosti tých, ktorým občania zveria funkcie. To znie dobre, ale v celkovom mixe to môže zase viesť len k ďalšiemu podkopaniu autorít. A kto vlastne posúdi, že niekto zlyhal? Voči komu. Média, nejaká jakobínska masa verejnej mienky? Naše ,,efektívne" súdy?

Áno, zodpovednosť musí byť, koho panovník menuje do funkcie, a ten zlyhá, či korupciou, či inak závažne, toho panovník nahradí, či zákonne potrestá, koho usvedćia. Ale kto iný je povolaný na to? Takto reprezentovať všeobecný záujem? Dnes je nejaká dôveryhodná autorita? Či zavedieme len zase kritiku všetkého? A kde to povedie? K anarchizmu? Rozvratu štátu a spoločnosti?

Potom p. Procházka rozoberá zefektívnenie parlamentu a právnu istotu, Ja, a mnohí monarchisti, by sme celý parlament zložený zo strán  razom zrušili, snáď by ho mohol nahradiť nejaký snem bojarov, stavov, starešinov, náčelníkov, a duchovných elít národa, avšak s obmedzenými právomocami, iba ako vyvažovací prvok v štáte. Ja nemám pocit, že by naši poslanci ma zastupovali, či boli povolaný riadiť krajinu a robiť najlepšie svoju úlohu.

A tak ďalej. Niektoré návrhy sú aj také, o ktorých by sa dalo diskutovať, celkovo je ale ALFA pre mňa neakceptovateľny program, ktorý nedokáže rieśiť problémy krajiny.

Uvedomme si, čo v ALFE chýba, alebo čomu sa tam venuje malá pozornosť. Návrat monarchie ALFA nevníma ako základ obnovy štátu, takisto obnova hierarchického poňatia štátu tam akosi nemá významné miesto. Slovensko ma problém s autoritami, s úctou k autoritám, čo je jeden z najzávažnejších problémov. Dnes napríklad už hierarchická a rozšírená rodina ani snáď neexistuje. Čo s tým? Koľko sa v ALFE venujeme problému vyľudňovania vidieka, zániku roľníckeho stavu?

Snáď Slovensko dokážu zachrániť len nejaké technokratické reformy? To je najzávažnejší problém? A čo západný vplyv, prenikanie hodnôt konzumu, zábavy. Nezdravý vplyv médii a celebrít a televíznych programov na výchovu mladej generácie.

Všetko je dobre, ale k čomu sú ľudia vychovávaní? K tomu, aby si vážili prácu, hodnoty? Aby boli pokorní? Skromní? Nie, dnes máme západné konzumné hodnoty, a potom sme prekvapení, že mladí sa nám zadlžujú kvôli konzumu a spotrebe, že sa rozpadajú vzťahy a nevznikajú manželstva, nerodia sa deti, vyľudňuje sa vidiek, narastá kriminalita.

ALFA podľa mňa nič nerieši. Preto i tu, aj na našich stránkach sa v budúcnosti budeme snažiť priniesť naše predstavy o spoločnosti, vychádzajúc z našich dejín a zo skúseností predkov.