Starí ľudia a starí rodičia
Západná pokrokovo- demokratická, amerikanizovaná (a konzumná) civilizácia, u nás sa tak rozťahujúca, pretrháva prirodzené väzby a vzťahy v spoločnosti. Zničili vzťah vazalov ku kráľovi, ba celú monarchiu, ako takú, a dnes vo svojom svätom boji za lepší a slobodnejší svet, útočia na ďalšie, podľa nich asi zastaralé inštitúcie starého sveta. Mám pocit, že najviac rodinu, hierarchickú rodinu. Spochybňuje sa nám hierarchický vzťah medzi deťmi a rodičmi, medzi mužom a ženou. A takisto tu akoby už nebolo miesto pre starých ľudí.
Ako aj, keď západná kultúra si váži len výkonnosť, úspech, peniaze, slávu, celebrity, krásu a zdravie? Aké miesto v nej má starý, chorý a často na pomoc druhých odkázaný človek? Aký význam má v nej úcta k starším?
V našej pôvodnej kultúre, na rozdiel od americkej, sa človek od mala učil pokore, bol k nej vedený a vychovávaný. Vekom si osvojoval umiernenosť, rozvahu, viedol zápas so svojimi slabosťami, nedostatkami, učil sa od svojich predkov, učil sa tradície, pravidlá a osvojoval si hodnoty. Prešiel životnými skúškami, trápeniami i úspechmi, víťazstvami, ale i pádmi, šťastím, ale i sklamaním.
V starobe človek má veľa toho, čo môže dať spoločnosti, deťom, vnukom. Poučenie, radu, životný nadhľad. Nezabúdajme, keď zomrie človek, akoby zhorela celá knižnica. V televízii sa dozviete o dejinách 2. svetovej vojny, ale od starých ľudí sa dozviete o minulosti vlastných predkov, o vašich dejinách, ústnym podaním, ktoré je tak jemné a tak ľahko sa jeho obsah stratí v priebehu generácii.
A neosvojujme si len ten západný ideál staroby, kde starí ľudia cestujú po svete, žijú ,,aktívne". Vážme si i chorobu, i chudobu, a konajme podľa toho. I keď to je v dnešnej dravej dobe, kde každý bojujeme o prežitie, neľahké, snažme sa, aby starí ľudia v našej spoločnosti mali dôstojné miesto a necítili sa ani nepotrební, ani odvrhnutí, ani opustení.
A pri dnešnom rozvrate rodín, nezabúdajme na dôležité miesto starých rodičov, hlavne v živote vnukov.
A, samozrejme, žime tak, aby sme v starobe dosiahli určitý stav ducha, lebo dnes je zvyčajné to, že je všetko prevrátené, že sa ženy správajú ako muži, muži ako ženy, takže aby sme v našej krajine neskončili tak, že starí ľudia budú na nerozoznanie od amerických tínedžerov.
Marko Perković, Môj dedo a ja:
https://www.youtube.com/watch?v=lSPpwwz29g8